Vítame Vás v miestnosti idola plodnosti! Tu vystavené predmety hovoria o staroveku. Hovorí o časoch, keď sa v okolí dnešného mesta Szarvas po prvýkrát objavil človek. Približne pred 9 000 rokmi sa v tejto oblasti objavil ľud nazývaný Körösova kultúra. Prisťahovali sa sem z Balkánu a priniesli so sebou najväčšiu inováciu svojho obdobia, poľnohospodárstvo. Toto predstavovalo obrovské zlepšenie oproti doterajšiemu spôsobu života rybárov a lovcov: vyrobené obilniny umožnili zásobovať oveľa viac ľudí a slúžili tiež ako potrava pre domáce zvieratá, ktoré boli v tom čase rozšírené. Tieto zmeny naďalej formovali životy ľudí: počet obyvateľov sa rozrastal a s tým sa rozšíril aj nový technický pokrok: nástroje z lešteného kameňa sa stali oveľa vyspelejšími a boli vynájdené pálené hlinené hrnce. Okrem použitia živočíšnych koží sa objavili aj odevy tkané z priadze. Postupne sa rozširovali obytné domy postavené so základmi v zemi. Tieto premeny formovali aj svet viery. V centre viery súčasného človeka boli kulty plodnosti. V nich bola vyjadrená ich úzka závislosť od poľnohospodárstva, počasia a prírody. Socha v strede miestnosti je stelesnením tohto sveta viery. Výskum považuje tieto sochy za bohyne, pričom niektoré výskumy argumentujú tým, že zjednodušená forma predstavuje samčiu a samičiu tyč duálneho sveta. Tisíce takýchto tukovitých modiel sa dostali zo Strednej Ázie do Karpatskej kotliny, čo signalizuje šírenie tejto kultúry a náboženstva. Svoje meno dostali podľa extrémne zväčšenej dolnej časti tela. Kusy tejto sošky sa našli v rôznych jamách, ďaleko od seba: takmer určite boli zámerne rozdelené na kúsky a zakopané na rôznych miestach. Nos sochy je špicatý, jej oči a ústa sú označené vodorovne vyrezaným vzorom, zatiaľ čo ženské znaky sú znázornené vyrezanou čiarou a prekrývajúcou sa plastickou hrčou. Na čele, hlave, krku a chrbte je dlhé, kučeravé zobrazenie vlasov s červeným farbivom, zatiaľ čo zadok a stehná sú vyryté do geometrického vzoru. Vo vitrínach na pravej stene vystavujeme typické predmety každodenného života tejto doby. Patria sem poľnohospodárske nástroje (napríklad motyky z parožia, kamenné vložky do kosáka), ale uvádzame aj leštené kamenné sekery, suroviny privezené zo vzdialených krajín, nástroje na každodenné použitie z kosti (napr. Lyžice, šidlá a ihly), taktiež náboženské oltáre, sochy ľudí a zvierat typické pre svet viery.

Vitame Vás v kníhkupectve! V tejto miestnosti sa môžete zoznámiť s históriou runového písma a vidieť dva vzácne artefakty, ktoré na sebe majú runový text, a našli ich archeológovia tu v blízkosti mesta Szarvas. Jedným z nich je držiak na ihly z doby Avarov. Ihly vyrobené zo železa alebo bronzu sa nosili v koženom remienku alebo pásiku z plátna a naňho sa natiahol držiak na ihly. Ku koncu pásky bola priviazaná rašelina, aby sa zabránilo skĺznutiu držiaka na ihly. Takéto malé držiaky na ihly vyrobené z kostí sa často vyskytujú v ženských hroboch Avarov a ich použitie bolo typické počas celej doby Avarov. Je to však špeciálny kus, ktorý vyniká pred ostatnými. Všetky štyri jeho strany sú zdobené runovými znakmi, to je naša prvá súvislá runová textová monografia. Tu môžete vidieť aj ďalší predmet s krátkym runovým textom, koniec je z liateho bronzu, tiež z doby Avarov. Pravdepodobne každý počul o runovom písme, na hranici takmer každej osady sú runové štítky, o tomto spôsobe písania však vieme málo. Na tabuliach v miestnosti uvádzame históriu runových spisov. Na samostatnej tabuli sú germánske runové spisy, turecké runové spisy objavené v Strednej Ázii a Mongolsku a tzv. Východoeurópske runové spisy. Medzi ne patria runové spisy Karpatskej kotliny, z ktorých je možné rozlíšiť tri hlavné obdobia. Najneskôr v období neskorých Avarov (8. - 9. Storočie pr. Kr.) sa objavili avarské runové spisy, ktoré možno nájsť aj na slávnych zlatých nádobách v Nagyszentmiklós. Najstarší odkaz na súčasné runové spisy Avarov s najmenej 59 znakmi je viditeľný na držiaku na ihly na displeji v miestnosti. Celý nápis sa, žiaľ, ešte nepodarilo nerozlúštiť, niektoré znaky a mená bohov sa na ňom s určitosťou dajú prečítať. V prípade ďalšieho pamätníka podobnej veľkosti sa môžeme priblížiť k dešifrovaniu nápisu Szarvas. Ďalšími dvoma obdobiami runových spisov Karpatskej kotliny sú obdobie maďarského dobývania a Szeklerove runové spisy známe z 13. storočia. Okrem prezentácie dvoch predmetov v miestnosti sa podrobne venujeme aj histórii runových spisov a pamätníkom Karpatskej kotliny. Ak je tu niekto, kto by rád prenikol hlbšie do runových znakov, odporúčame vám vyskúšať si aj hry na tvorbu runových hier! Pamätajte, že runové písmo by sa malo čítať sprava doľava!

Vítame Vás v kine! Pozývame Vás na cestu v čase, na ktorej môžete nahliadnuť do dobrodružnej histórie mesta Szarvas. Udalosti, ktoré sa tu udiali, uvidíte aj na filmovom plátne: k týmto - zatiaľ neexistujúcim - filmom sme pripravili krátke ukážky. Pohodlne sa usaďte a vychutnajte si filmové ukážky! Prvý film nás prenesie do čias Arpáda: hovorí o prechode cez rieku Körös a o obci Szarvashalom, ktorá pri nej vznikla. Prečo bol tento prechod významný a kto ho využíval? Druhý film nás zavedie do dôb kráľa Mateja: Mesto Szarvas bolo vtedy známe pre spory medzi dvomi významnými rodmi. Kto boli títo dvaja súperi a ako sa ich spor skončil? Tretí film rozpráva príbeh z dôb tureckého panstva. V tých časoch stál v Szarvasi hrad, po ktorom dnes už nezostalo ani stopy. Aký bol osud tohto hradu, a ako sa pátra po jeho histórii? Štvrtý film zobrazuje časy tureckých vojen. Vtedy bolo meste úplne vyľudnené, no niekto v tom predsa videl veľkú príležitosť. Kto to bol a za čo mu Szarvas vďačí? Na tieto otázky dávajú odpoveď nie len filmové ukážky, ale aj s nimi súvisiace tabuľky. Tie Vám pomôžu lepšie spoznať a pochopiť zobrazenú dobu. Na vytvorenie historickej atmosféry neslúžia len filmové plagáty: môžete si pozrieť maketu hradu Szarvas, a tiež delo v životnej veľkosti.

Vitajte na výstave Domán, kde sa môžete zoznámiť s etnografickou zbierkou veterinára Imreho Domána založenou v Szarvasi v druhej polovici 20. storočia. Počas jeho približne 40-ročnej kariéry bol ako veterinár obdarovaný množstvom nepoužívaných hospodárskych nástrojov, nábytku a iných etnografických prvkov. Výstava poskytuje pohľad do tejto bohatej zbierky asi 2 500 objektov. Môžete vidieť okrem iného typické znaky izieb, kuchyňu a špajzu sedliackeho domu v Szarvasi. Každodenný život poľnohospodárstva ožíva prostredníctvom hospodárskych prostriedkov a predmetov živočíšnej výroby v sedliackej bráne. Prostredníctvom oblečenia pastierov a ich pasenia sa môžete zoznámiť s fungovaním pastierskych organizácií Veľkej nížiny. V rámci výstavy môžete vidieť aj cifrované šitiny, pastierske hnacie zariadenia, t.j. obručový bič a pastierska palica, ako aj označovacie železné kladivá na označovanie a identifikáciu tovaru. Povoz, ktorý môžete vidieť na našej výstave, privádza našich návštevníkov do chovu koní Olahšských Cigánov, ktorí sa zaoberali obchodom s koňmi a putovali s ekhovými vozmi. Na chodbe sa môžete zoznámiť so svojimi starými zvykmi a tradíciami pomocou interaktívnej hry na hádzanie cigánskych kariet. V prípade Cigánov, povolanie obchodovanie s koňmi bolo odovzdané z generácie na generáciu. Počas práce sa Imre Domán dostal do priameho kontaktu s Cigánmi v Szarvasi, ktorí žili vo veľmi zlých podmienkach, podobných cigánskemu getu. Popri svojich veterinárnych činnostiach sa časom naučil aj cigánsky jazyk a dozvedel sa o metódach, ktoré Cigáni používali na liečenie chorých koní. Jednou z najcennejších častí jeho zbierky sú veterinárne nástroje používané vo veterinárnej medicíne.

Vítame Vás v klenotníctve! Pomocou tu vystavených predmetov vám ukážeme, aké druhy šperkov nosili starovekí ľudia a ako sa šperky postupom času menili. Pri vstupe cez bránu vľavo v prvej vitríne sa nachádzajú klenoty z praveku. Okrem jednoduchých amuletov je tu možné vidieť aj šperky z mušlí a slimákov, čo dokazuje, že v tom čase už existoval diaľkový obchod. Okrem šperkov z doby bronzovej si môžete pozrieť aj pintadeary vyrobené na telo, ktoré sa používali podobným spôsobom ako dnešné známky. Pečate boli vyrážané s rôznymi motívmi na telo a oblečenie. Tu nájdete aj charakteristické vezikulárne články prstov nohy Keltov z doby železnej. Naľavo môžete v ďalšej vitríne vidieť výber šperkov z obdobia migrácie, medzi ktorými je možné vyzdvihnúť obojstranné hrebene z kostí germánskych gepidov a nádherné zlaté šperky Avarov. Na pulte pred vitrínami sa nachádzajú rímske sarmatské šperky. Sarmaťania mali živý obchodný vzťah s Rimanmi a to je viditeľné aj na ich šperkoch. Na pulte je veľa rímskych objektov a rímskych vzorov. Najcharakteristickejším typom šperkov z tejto doby je spona, ktorá je vlastne ozdobným špendlíkom, pomocou ktorého sa dajú spájať rímske závesy podobné tógám. Sarmaťania tiež používali perly vyrobené z veľkého množstva sklenenej pasty a rôznych kameňov (napríklad jantáru) ako náhrdelníky a náramky, ale tiež zdobili okraje svojich šatiek perlami. Z týchto korálikov vieme, že aj sarmatské ženy nosili nohavice. Náramok uprostred miestnosti je možné spojiť s dobyvateľskými Maďarmi. Vo svojej pôvodnej podobe to bol náramok vyrobený v byzantskom vzore, ktorý bolo možné zavrieť pomocou sklopného popruhu. Z dôvodu svojej hodnoty ho dedičia jeho nositeľa pravdepodobne už rozrezali na kúsky, takže tu zostali viditeľné iba dva fragmenty. Mýtické zvieratá a rastlinné motívy sú na ňom charakteristické pre klenoty najvýznamnejšej vrstvy dobyvateľstva. Vo vitríne v blízkosti haly sa nachádzajú jednoduchšie klenoty dobyvateľských Maďarov a klenoty stredovekých Maďarov. Pomocou tabúľ na stene môžete získať ucelenejší obraz o vzťahu medzi šperkami a spoločnosťou, o tom, ako svet náboženstva ovplyvnilo nosenie šperkov a ako boli ľudia v staroveku skrášľovaní.

Vážení návštevníci! Od 18. storočia výstava o životnom prostredí poskytuje pohľad na roľnícku kultúru, najmä na každodenný život mesta Szarvas. Môžete spoznať zvyky a tradície súvisiace s ľudským životom, od narodenia po manželstvo a smrť prezentáciou predmetov z 19. a 20. storočia. V miestnosti môžete cez priehľadnú stenu z plexiskla sledovať animované video zo starých fotografií. Ďalej je k dispozícii aj moderný kočík a bahenná loď. Prvým momentom života je narodenie. V tradičnej roľníckej kultúre ženy robili svoju obvyklú prácu pred pôrodom. Osoba, ktorá pomáhala pri pôrode, bola v tom čase pôrodná asistentka tzv.“baba“. Jej vedomosti však často neprekročili priemerné ľudové znalosti. V popôrodnom období bola žena považovaná za nečistú a spolu so svojím dieťaťom bola zraniteľná. Ľudová viera preto považovala za dôležité čo najskôr pokropiť novorodenca svätenou vodou. V 18. storočí sa strany pred uzavretím manželstva navzájom poznali iba veľmi málo. Medzi chudobnými ľuďmi príťažlivosť mladých ľudí ešte prevládala, ale v prípade bohatých rodín bolo manželstvo často nútené. Avšak chudobní aj bohatí oslavovali svoje manželstvo veľkou udalosťou. Svadba nasledujúca po sobáši bola možno najväčšou a najpamätnejšou oslavou ľudského života. Tretím rozhodujúcim a záverečným okamihom nášho života je smrť, po ktorej nasleduje pohrebný obrad. V 18. storočí bolo ešte stále bežné, že mŕtvola bola pochovaná v otvorených rakviach v kostoloch. V Szarvasi sa dlho držali tejto tradície, ale umiestnením cintorínov na okraj dediny sa tento problém vyriešil. Úrady sa na svadobné zábavy, na kary a na podujatia, na ktorých sa utrácalo za jedlo a pitie nepozerali dobre. Ich rušenie sa začalo s cieľom zabrániť ďalšiemu ochudobňovaniu obyvateľstva.

Vážený návštevníci! Rád by som vás privítal v miestnosti nášho múzea, kde by sme chceli prebudiť váš záujem o Samuela Tessedika. Tessedik bol evanjelický farár, ktorý nebol spokojný so svojou pastoračnou prácou, ale chcel odovzdať svoje osvietené myšlienky a vedomosti svojej kongregácii, svojej domovine. Rozmanitosť jeho práce môžete vidieť na tabuliach na stene. Dnes je jeho práca v oblasti zlepšovania pôdy a pedagogiky tá najznámejšia. Urobil veľa pre to, aby zmenil spôsob myslenia ľudí, akceptoval otvorenosť voči novým veciam, akceptoval výsledky vedy v tom čase. Postavil kostol a školu, učil, obhospodaroval pôdu a odolal poverám, viere a klebetám. Bol to človek, ktorý by mohol byť príkladom pre nás všetkých. V jednom rohu môžete vidieť Samuela Tessedika, ktorého tvorbe vzdávame hold. V miestnosti môžete vidieť ďalšiu tabuľku a vedľa nej hru o súčasných cenách a hodnotách, ktorá odhaľuje, či bol život v 18. a 19. storočí ľahší alebo ťažší.

Vitajte v miestnosti trojuholníkovej modly! Tu vystavená soška pochádza z novej doby kamennej, resp. z neolitu, približne pred 7 000 rokmi. Toto je doba kultúry lineárne-zdobenej keramiky na Veľkej nížine, ktorú vám predstavujeme pomocou predmetov vystavených v hale. Počas tohto obdobia sa poľnohospodárska technika naďalej vyvíjala. Týmto spôsobom dokázali zvýšiť úrodu plodín a v dôsledku toho sa počet obyvateľov zvýšil. To malo tiež vplyv na vzťahy ľudí: popri bývalých rodinných a veľkých rodinných komunitách sa objavujú aj väčšie, vidiecke domorodé spoločenstvá. Koncom tohto obdobia sa vyvíjali stále centralizovanejšie sídla. Pre ne bolo charakteristické, že trosky zbúraných budov boli zarovnané a na ich mieste boli stavané nové domy. Týmto spôsobom sa po stovky rokov tvorili rezidenčné kopce, ktoré vyčnievajú z roviny, tzv. telleky. Okolo tellek bola skupina menších osád, kde sa pre obyvateľov centra vyrábalo jedlo. V tomto období sa na Veľkej nížine objavila kultúra lineárne zdobenej keramiky. Názov dostala podľa charakteristického štýlu lineárnej geometrickej dekorácie, ktorú možno pozorovať na rôznych keramických predmetoch. Okolo Szarvasu sa vytvorilo niekoľko druhov tejto kultúry. Na konci neolitu sa v tejto oblasti rozvinula vysoko rozvinutá kultúra nazývaná kultúra Tisy, ktorá siaha až do doby bronzovej. Ľudia tejto kultúry už mali so svojím okolím živý obchodný vzťah a je možné, že už poznali aj písmo. Trojuholníková socha v strede miestnosti je jednou z najväčších dochovaných ľudských sôch z tejto doby. Teleso postavy je ploché, obdĺžnikového tvaru a na jeho povrchu sú vyryté geometrické motívy. Tieto línie napodobňujú vzor tkania odevov. Charakteristická je trojuholníková hlava, ostro oddelená od tela, pravdepodobne znázorňujúca boha s maskou. Otvory v tele slúžili na zavesenie sochy. S ich pomocou mohli byť umiestnené na privilegovanom mieste v dome, kde sa konali súvisiace obrady. Aj keď je vytvorená tvár plastická, znázornenie ramien a nôh je drsné. V štyroch vitrínach okolo idola predstavujeme typické cievy a kultové predmety stredného a finálneho obdobia neolitu. Video premietané v hale ukazuje, ako sem prišli poľnohospodári a ako ich kult naďalej súvisel s plodnosťou. Na rušných obrázkoch na stene môžete vidieť okamihy každodenného života v neolitickom období.

Zdravíme našich návštevníkov na výstave o turistike čarodejníc! Tu sa môžete zoznámiť s turizmom mesta Szarvas a my vás zavedieme do sveta čarodejníc! Na výstave, hneď vedľa vchodu, sa nachádza digitálne posúvateľná brožúra, v ktorej môžete vidieť zaujímavú zbierku pamiatok a zaujímavostí mesta Szarvas. Nad pultom môžete na dvoch televízoroch vidieť päť reklamných filmov o Szarvasi a jednu o turistike čarodejníc. V miestnosti sú tiež dve okuliare VR. Na jedných si môžete pozrieť krátky animovaný film o viere v čarodejnice. Pomocou druhých okuliarov môžete podniknúť virtuálnu prechádzku po Szarvasi. V 16. Až 18. storočí maďarská ľudová viera pripisovala čarodejniciam všetky druhy zločinov. V tom čase sa verilo, že všetky zlé veci sú prácou čarodejníc. Ľudová viera však spája nielen skazenosť, ale aj odstránenie skazenosti a dokonca aj uzdravenie s postavou čarodejnice. Pomocou interaktívnej hry oproti vchodu si môžu návštevníci vyskúšať aj účinky kliadieb a uzdravenia. Podľa Samuela Tessedika, pastora zo Szarvasu, povery boli významnou prekážkou šírenia vedeckého pokroku v 18. storočí. Veril, že povery ničia nielen zdravie obyvateľov dediny, ale tiež bránia rozvoju dobrého poľnohospodárstva. Napriek úsiliu v 19. storočí sa väčšina obyvateľstva stále dostávala do problémov s domácimi liekmi, bylinkami alebo navštevovali kučery. Sotva využili odborné znalosti vyškolených lekárov a efektívnosť liečivých bylín. V tom čase nebolo možné ľudovú medicínu oddeliť od ľudového náboženstva a systému viery. Z tohto dôvodu, Maďari považujú ľudových liečiteľov za čarodejnice s dvojitou t.j. deštruktívne odpudzujúcou, nadľudskou silou.